Keby si vyberiem akúkoľvek činnosť, ktorú robí ktokoľvek iný a ja, vždy bude rozdiel medzi tým ako to urobím ja a ako to urobí on. Nie, nemyslím výsledok. Ten bude asi rôzny u každého. To, o čom tu píšem teraz, je mindset.
Zober si, že firma A si objedná u mňa a u neho dodanie (naukladanie a pobalenie) desiatich krabíc koláčov. Vezmi do úvahy fakt, že máme k dispozícii rovnaké koláče, rovnaké krabice, rovnaký čas a aj rovnakú odmenu. Teraz pointa – krabice majú biely podklad. Na jednej strane je malé písmeno „x“, na druhej malé písmeno „y“, ďalšia strana má vytlačené logo firmy a posledná strana má malého smajlíka. Krabice sú štvorcové, čiže každá strana je rovnaká. Máme dve možnosti: zabaliť to rýchlo a venovať sa inej činnosti, pretože tak či tak máme za službu zabalenia koláčov zaplatené. Alebo sa „hrajkať“ so zabalovaním. Povieš si, prečo sa s tým hrajkať, keď môžem namiesto toho už robiť niečo iné. Áno, ak si šikovný, môžeš stihnúť aj jedno aj druhé. Teraz sa prenes do úlohy zákazníka, ktorý dostane od dvoch rôznych dodávateľov zabalené koláče. Krabice sú naukladané jedna na druhej. Prvá kopa je s krabicami, ktoré sú poukladané hocijako. Veď je to krabica a dôležitý je predsa obsah. A dohodnuté koláče sú predsa v krabici tak, ako mali byť. Druhá kopa je s krabicami, ktoré sú pekne naukladané tak, aby smajlíky na všetkých desiatich krabiciach smerovali presne ku Tebe. Tým pádom na jednom boku všetkých desiatich krabíc je vidieť písmeno „x“ . Povedz mi, ktorého dodávateľa by si si vybral aj pre ďalšiu spoluprácu? Obaja dodávatelia Ti dodali presne to, čo si chcel. Presný počet koláčov, presne zabalené podľa Tvojich inštrukcií, presne naukladané jedna krabica na druhej? Len jeden dodávateľ Ti pridal aj niečo navyše. Krabice pokladal vizuálne krajšie, ako ten druhý. Možno stratil minútu, dve navyše. Ale daroval Ti úsmev. Ja osobne by som si zvolila na ďalšiu spoluprácu jeho.
Predstav si ďalšiu situáciu: je rok 2020, keď bola pandémia a veľa firiem zatváralo svoje pôsobiská, prípadne obmedzili svoju činnosť na minimum. Veľa zamestnancov muselo zostať doma s minimálnou mzdou. A Ty sa máš rozhodnúť, či si necháš zamestnanca, ktorý pracuje u Teba už viac ako desať rokov, ale to, čo mu neukážeš a nepovieš, že chceš, aby urobil, tak to neurobí. Pretože – nikto mu to nekázal a prečo by to mal robiť. Je platený, či to urobí alebo nie. Alebo si necháš zamestnanca, ktorý síce pracuje u Teba iba rok, ale vždy, keď skončí svoju prácu, nájde si inú, pretože vždy je čo robiť. Áno, za ten istý plat. Ja by som si nechala toho druhého.
Moja mama často vravievala jednu príhodu. Neviem, či je reálna alebo vymyslená.
Dvaja kamaráti, leniví urobiť čokoľvek, ležali v lete v stohu slamy, aby ich nikto neotravoval a nič od nich nechcel. Keď z ničoho nič začal horieť stoh, ktorý bol vedľa nich, potom ďalší a nakoniec začal horieť aj ten, v ktorom boli schovaní tí dvaja. Ale nakoľko boli takí leniví, tak si iba povedali: Však nás hádam vynesú. Hádam nás tu niekto nájde. Ale nikto ich nevyniesol. Zhoreli. Pretože boli leniví sa aj pohnúť.
Ak si veľakrát hovoríš: budem robiť viac, až keď mi zvýšia plat. Tak sa Ťa pýtam: Ty by si zvýšil niekomu plat, pokiaľ by robil stále rovnakú prácu? Ja iba ak by niekto robil niečo navyše.
Preto, ja ak niečo robím, pridávam zákazníkom niečo navyše. Keď len spôsob ukladania krabíc. Preto ja vždy, keď mám svoju prácu hotovú, nesedím a nečakám, až mi niekto povie, čo mám robiť ďalej. Lebo si nájdem vždy niečo, čo sa dá zlepšiť, pomôcť.
A prečo to tak robím? Prečo mám takýto mindset?
Netuším. Jednoducho to mám tak. Tak to cítim, že je to správne. Je mi to tak prirodzené. Viem, že som možno divná. Ale mne to nevadí. Mne to skôr lichotí.
Lebo veď: nevynašli práve divní ľudia veci, ktoré aj dnes stále používame?
Pridaj komentár