Na zelenej loďke

Keď mi dcéra dnes ráno upratovala posteľ, zbadala to tričko: Toto máš čo?  To mi nechaj, to mám Katku.

V aute cestou do práce mi kolegyňa, ktorá sedela vedľa mňa vzadu vraví:  O chvíľu budem na Tebe. Nechápavo som sa na ňu pozrel, ale komentoval som: Na mne? Dobre, ja som rád, keď je žena na mne. To sa mi páči. Samozrejme myslela to tak, že cesta do práce je husto kľukatá a z tých “ostrých” zákrut, ktoré strihá šoférka by sa človek zbláznil.

V práci mám jednu kolegyňu, ktorú keď vidím, tak som úplne kľudný a dnes ráno som ju stretol ako prvú vo firme. A hoci mi vravela, že je dnes krásny slniečkový deň, ja som ju odbil: Pre mňa si Ty slniečko, lebo keď Ťa vidím a viem, že si v práci, mám slniečkový celý deň ja, aj keby vonku neviem ako lialo.

A neskôr som zistil, že moja žena včera zase šantila a poriadne zabrala v hre, ktorú hráme obaja. Tak už viem, čo budem mať ako hlavnú prioritu dnes v práci. Lebo ma to neskutočne stresuje, keď sa odo mňa vzďaľuje. Hoci aj v obyčajnej hre. Pretože človek chce mať to čo miluje, stále nablízku.